ascha

Nerozumiem a nechápem. Dva v celku ekvivalentné výrazy.
Chcem ideál. A makám na tom. Bojím sa však, že nenájdem toho druhého, polovičku, dušu, akokoľvek, proste niekoho, kto mi to bude akceptovať.

To, že nepotrebujem sms každé ráno ako sa zobudím.
To, že nepotrebujem trápne klišé básničky a navoňané dopisy.
To, že nepotrebujem byť 24/7 s ním.
To, že nepotrebujem vedieť kde je každú minútu, čo dýcha.
To, že nepotrebujem špehovať a scanovať každú, s ktorou sa stretne.
To, že nepotrebujem nalinkovaný vzťah.
To, že nepotrebujem teror.
To, že nepotrebujem PAPUČU.
To, že nepotrebujem ovládať.
To, že nepotrebujem vyčítať tri minúty meškania.
To, že nepotrebujem papier na štastie.
To, že nepotrebujem prchajúcu zamilovanosť, ale vzťah..Dokonalý, o akom práve píšem.

Chcem riešiť problémy, nie ich vytvárať.
Chcem byť oporou, nie záťažou.
Chcem byť inovatívna, nie prekážkou.
Chcem byť priateľ, nie pestúnka.
Chcem byť spriaznená, nie povrchná.
Chcem ísť von s iným chalanom, CHCEM aby išiel von s inou.
Chcem ho nechať odísť na služobku na mesiac, dôverovať mu.
Chcem ho nechať ísť si na pánsku jazdu s kamošmi.
Chcem ho nechať samého šoférovať do hocijakého mesta a jednoducho ho nechať vypnúť.
Chcem sa s ním smiať, chcem ho počuť rozprávať.

Nie je to o mne.
Ani o ňom.
Ani o nás.

Je to o našom cieli.

Bojím sa, že nenájdem toho, ktorý mi toto bude tolerovať.
Som.
Výnimočná.
Dokonalá.
Rozumná.
Skutočná.
Sama sebou.

Nemám podmienky.
Chcem len dokolaný vzťah.
Rovnováhu.

SLOBODU.

Pre mňa.
Aj pre neho.

Nájdem ho?
Pochopí?

Neverím.